Animované príbehy velikánov dejín

Louis Pasteur sa rozhodol, že vyrieši najzložitejšiu medicínsku záhadu všetkých čias. Tento veľký francúzsky vedec zápasil nielen so svojimi vlastnými obmedzeniami spôsobenými mozgovou príhodou, ale tiež s nepriateľskými postojmi vedeckej lekárskej obce. A aby toho nebolo málo, po každom neúspešnom pokuse hrozilo, že malomyseľnosť ho zastaví v ďalšej práci. Odhodlanie ho však neopustilo ani vtedy, keď stál pred najväčšou životnou výzvou. Zachráni očkovacia látka, testovaná len na zvieratách, život malého chlapca? Pasteur mal odvahu nahliadnuť do predtým nepoznaného sveta a vakcíny sú dodnes jeho darom ľudstvu.

Nie nadarmo sa zvykne Harriet nazývať „ Čierny Mojžiš“. Počas sedemnástich nebezpečných misií, v rokoch 1849 až 1860, osobne pomohla viac ako 300 otrokom utiecť z južných otrokárskych štátov na slobodu. Nesebeckosť, ochota riskovať vlastný život a silná viera v Boha jej pomohli oslobodiť jednotlivcov, ale aj celé rodiny z otrockých reťazí. Aj keď už prešlo viac ako sto rokov od jej smrti, jej príbeh je stále novou inšpiráciou pre mnohých ľudí nielen v Amerike.

Alexander Graham Bell a jeho kolega Thomas Watson sa rozhodli zlepšiť telegrafný systém. Ich novátorské myslenie a odhodlanie nakoniec vyústili do objavu, ktorý zmenil svet. Jedného dňa sa Alexander so slzami v očiach díval na malého nepočujúceho chlapca, s akou námahou sa učí rozprávať. Vtedy sa rozhodol vymyslieť prístroj, ktorý zosilní zvuk a umožní nedoslýchavým aspoň čosi počuť. Hodiny strávené s nepočujúcimi deťmi mu pritom dodávali energiu a túžbu dokončiť začatú prácu. Výsledkom tohto vytrvalého úsilia bol okrem iných vecí aj telefón.

Krymská vojna zúrila naplno a zranení anglickí vojaci po stovkách zomierali v neľudských podmienkach. Stav britských poľných nemocníc neposkytoval pacientom pomoc, ba naopak, ešte zhoršoval ich vyhliadky na uzdravenie. Do týchto zariadení, zamorených krysami a blchami, vstúpila žena s neoblomným presvedčením, mimoriadnou dávkou trpezlivosti a železnou vôľou. Vojaci ju nazývali „dáma s lampou“, podľa jej pravidelných, večerných kontrol pacientov. Jej pričinením sa začali v zdravotníckych zariadeniach na mnohých miestach sveta dodržiavať hygienické normy a bola zavedená odborná a praktická starostlivosť ošetrovateliek o pacientov.

Hodina fyziky ešte nikdy nebola taká zábavná! Najuznávanejší vedec Ameriky, Thomas Alva Edison, otvorí svoje laboratórium a pozve vás, aby ste aj vy objavili jeho tajomstvá. Rozprávanie okorenené humornými situáciami a málo známymi príhodami nás povedie dobrodružnou cestou a na jej konci zasvieti fungujúca elektrická žiarovka. Príbeh nám zároveň pripomenie Thomasovo celoživotné krédo: „Genialitu tvorí jedno percento talentu a deväťdesiatdeväť percent driny.“

Pod vplyvom tradičných hudobných metód svojho otca sa už ako 12-ročný stal výborným klaviristom. Keď ho ako dvadsaťročného počul hrať Joseph Haydn, prirovnal ho k veľkému Mozartovi. Žiaľ, ako veľmi mladý začal Beethoven strácať sluch. Aj napriek tomu sa ešte hlbšie ponoril do sveta hudby a skomponoval mnohé diela, ktoré sú aj dnes právom považované za najlepšie. Medzi jeho najznámejšie diela patrí deväť symfónii, Patetická sonáta č.8 a klavírne koncerty. Známa je tiež jeho klavírna skladba Pre Elišku. Keď o niekoľko rokov neskôr hral orchester jeho Deviatu symfóniu, nepočul už jej tóny ani nadšené prejavy obecenstva. Beethovenova genialita nám priniesla hudbu, ktorá doslova strháva vnútro človeka.

Horúčka v detstve spôsobila, že toto mimoriadne bystré dievča osleplo aj ohluchlo. Jej komunikácia s okolitým svetom sa tým výrazne obmedzila. Stalo sa z nej nahnevané, nezvládnuteľné dieťa, ktoré často podliehalo záchvatom zúrivosti. Potom sa o ňu začala starať 21-ročná Anna Sullivanová. Podarilo sa jej preniknúť do Heleninho sveta tmy a ticha a ukončiť tým jej zničujúcu izoláciu. Tento dramatický a hlboko citlivý príbeh zachytáva bolesť s jemným humorom a dovedie nás k úžasnému víťazstvu. Anna s Helen spolu zdolávajú neprekonateľné prekážky, až napokon nájdu cestu k slobode.

Jedna vec bola všetkým na svete jasná. K tomu, aby boli ľudia schopní lietať, museli by mať krídla. Lenže bratia Orville a Wilbur Wrightovci tomu odmietali uveriť. Ponorte sa s nami do tohto dobrodružného príbehu o dvoch opravároch bicyklov. Nielenže ignorovali všetkých neprajníkov, ale boli dokonca ochotní riskovať aj vlastné životy. Do histórie sa zapísali realizáciou prvého mechanicky poháňaného letu. Návrat do dní bratov Wrightovcov nám pomôže lepšie pochopiť, ako ich odhodlanie zmenilo náš svet.